MUŽI A – Do Porta ideme za dobrým futbalom, Haraslín v opatere zdravotníckeho tímu

SENEC (SFZ) – Už sú pokope všetci. Na zraz k Slnečným jazerám sa dostavili v nedeľu v noci a potom v nasledujúcich hodinách všetci povolaní hráči. K prvej pätici pribudol Boženík a následne všetci ďalší, takže v pondelok po mediálnom termíne mohla mediálna manažérka Monika Jurigová skonštatovať: „Sú tu všetci, okrem Haraslína budú na popoludňajší tréning do jedného nachystaní.“

A propos Lukáš Haraslín. Na zápas českej Fortuna:ligy v Hradci Králové nastúpil v základe Sparty, ale musel pre zranenie striedať už v 14. minúte. „Po príchode na zraz absolvoval vyšetrenie magnetickou rezonanciou a tá potvrdila svalové zranenie. Ostáva v opatere lekárskeho tímu, ktorý urobí všetko pre to, aby s ním mohol tréner Calzona počítať na zápasy. Takže nebude donominovaný žiaden ďalší hráč.“

Dobrá nálada, ktorú nastavili v nedeľu Vernon De Marco a László Bénes, pokračovala aj prvý plnopracovný deň. Chalani medzi sebou v početných debatách, ale aj zástupcovia šatne pred médiami, v odpovediach na novinárske otázky.
„Výživný termín,“ skonštatovala žurnalistická obec po desiatkach minút v spoločnosti Lea Sauera a Róbertov Boženíka i Maka.

Nováčik LEO SAUER: Do Porta sa nebojím
Stal sa najmladším futbalistom v ére samostatnosti, ktorý dostal pozvánku do slovenskej reprezentácie. „Všetko plynie v klube aj v reprezentácii veľmi rýchlo. Teraz sa sústredím, aby som sa v reprezentácii čo najlepšie začlenil. Tréner sa ma pýtal, či sa nebojím ísť do Portugalska, odpovedal som mu, že nie, že to bude dobré.“

V súčasnom reprekádri pozná Davida Hancka („je dobré, že ho mám aj vo Feyenoorde pri sebe“) a Dominika Holého, „inak nikoho. Bol som na raňajkách, sám, potom som hovoril s trénerom...“

Mimochodom, je aj najmladším Slovákom, ktorý nastúpil v Lige majstrov, doteraz držal primát Szilárd Németh „a on mal vtedy dvadsať rokov.“ Len pripomíname, že Leo sa narodil 16. decembra 2005. A viac vo videu.

RÓBERT BOŽENÍK: Ideme hrať (dobrý) futbal
Má fazónu ako už dávno nie – v portugalskej lige strieľa góly, spoluhráčom dáva finálky. Ale na zápis medzi strelcov v národnom tíme čaká už dva roky, je to šnúra šestnástich zápasov. Jeho aktuálna bilancia je 33 štartov v reprezentačnom drese a 5 zárezov na streleckej pažbe.

O svojom dobrom vstupe do sezóny hovorí, že je „vyspelejší, rozumnejší, silnejší a rýchlejší.“ Odišiel z Porta, aby sa tam vo štvrtok vrátil s našou výpravou. „Ľudia sa tam tešia na futbal, na zápas. Bude vypredané, vyrobia úžasnú atmosféru. My ideme do Porta hrať futbal. A spokojní budeme po dobrom výkone, s nie prázdnymi rukami.“ Viac vo videu.

RÓBERT MAK: Vieme, o čo hráme

Chodí na zrazy z najväčšej diaľky, tentoraz prišiel ako čerstvý držiteľ Austrálskeho pohára. Vo finále zanechal gólový podpis a tak do jeho osobnej zbierky pribudla ďalšia trofej. „Máme dobré mužstvo, cítim sa tam dobre, žije sa tam dobre. Len tá dlhá cesta...“

V súčasnom reprezentačnom kádri je najlepším strelcom, na konte má 16 gólov v medzištátnych zápasoch, v tomto roku je top kanonierom tímu. „Hej, za dva góly...“ chechtal sa potmehúdsky, ale jasne, že ho takáto pozícia teší. Keď je treba, nastúpi aj na hrote, „tam, kam ma tréner pošle, ani táto pozícia mi nie je cudzia.“ A hoci sám o sebe tvrdí, že nie je „ani motivátorom kabíny, ani hovorcom tímu,“ hráč s jeho skúsenosťami sa zodpovednosti za spoločné výsledky nezbavuje. „Vieme, o čo hráme,“ a priznal aj myšlienky na európsky hetrik, veď on sám si zahral na Eure 2016 vo Francúzsku aj zatiaľ poslednom šampionáte 2020 (resp. 2021).

Veľkú vážnosť prikladá tímovej robote, pozícii kolektívu. Viac vo videu.